Príjemná práca, nevyhnutné, užitočné.
Domáca situácia dieťaťa sa nástupom do školy zásadne mení. Teraz, rovnako ako rodičia, má vážne povinnosti mimo domova. Túto skutočnosť vníma ako jasný pokrok. Už nie je predškolák, ktorý dokáže stráviť všetok svoj čas zábavou. Je ohromený svojím statusom študenta. Je na to hrdý, že ako dospelí má svoje, seriózny obchod. Vo všeobecnosti sú veľmi zaneprázdnení. Chce ich robiť dobre. Očakáva uznanie, obaja v škole, ako aj doma.
Mnohí rodičia berú novú životnú situáciu svojho dieťaťa vážne. Snaží sa mu nájsť špeciálne miesto na štúdium. Do bytu teda prichádza nový nábytok (niekedy dokonca vyrobil sám otec) – pracovný stôl alebo stôl, stolička správnej výšky, skrinka alebo polica na školské potreby. No nie každá rodina pristupuje k prvým školským povinnostiam dieťaťa s patričnou vážnosťou. Niektorí rodičia až vtedy, keď vidia, že sa syn alebo dcéra začne čudovať, na ktorom kilometri sa stretávajú vlaky s odchodom z dvoch rôznych staníc, dostanú rešpekt za svoju prácu. Možno teraz, keď prváci používajú matematiku, o ktoré sa rodičia pokúšali až na konci vzdelávania na základnej škole, získajú náležitú úctu k duševnej námahe svojich detí. Pretože od prvého dňa v škole stojí dieťa pred vážnymi úlohami, má ťažkú prácu, vyžadujúce sústredenie a intelektuálne úsilie.
Od školopovinného dieťaťa sa tiež vo všeobecnosti očakáva, že sa bude viac zúčastňovať na farmárskych aktivitách. Účasť predškoláka na domácich úlohách bola v podstate symbolická, mal vzdelávací význam. Teraz rodičia čakajú, že aspoň tú najjednoduchšiu zo zverených činností dieťa bude vykonávať tak spoľahlivo, že to už nemusíte opravovať. Očakávajú teda od neho skutočnú pomoc. Postupne tiež zväčšujú rozsah svojich povinností. Ak sa napríklad zveria do starostlivosti o rastliny v byte, to je to, čo chcú, aby ich dieťa len nepolievalo, ale záležalo aj na tom, aby neboli zaprášené, podieľali na ich opätovnej výsadbe vychovali zeleň na balkóne, staral sa o rezané kvety vo vázach. V niektorých rodinách sú takéto aktivity zverené deťom, ako utieranie prachu v byte, umyvanie riadov, pokrývajúci stôl, sú pridelené určité úlohy. Jedným slovom, školopovinné dieťa už robí množstvo rôznych pomocných prác, v závislosti od potrieb rodiny. Vo všeobecnosti je hrdá na akúkoľvek úlohu, ktorá jej bola zverená. Teší sa, ak môže urobiť niečo užitočné pre dom, hoci tieto aktivity obmedzujú čas venovaný zábave a zábave. Avšak skutočnosť, že ich rodičia berú vážne, ako rovnocenného partnera, veľmi oceňuje, že je pripravený vzdať sa mnohých pôžitkov, dokonca aj zábavu s priateľmi, len zdokumentovať ich vyspelosť a užitočnosť doma. Dieťa chce byť stále výkonnejšie, múdrejší, viac vyspelý. Chcem sa cítiť potrebný. Sníva o tom, čo najskôr dobehnúť dospelých. Takže sa teší z každého malého úspechu, každý kompliment sa cení, uznanie.
V mnohých domoch, kde pracujú obaja rodičia, práca súvisiaca s udržiavaním poriadku v byte je rozdelená rovnomerne medzi všetkých členov domácnosti. Každý podľa svojich schopností a možností platí za domácnosť primerané dávky. Každý vie, čo je jeho povinnosťou. Čo je viac, Uvedomil som si, že aj najmenšiu nedbanlivosť alebo meškanie budú všetci členovia domácnosti pociťovať ako jasné obťažovanie a obťažovanie. Svoje povinnosti sa teda snaží plniť čo najlepšie. Ale nie všade sa domáci život riadi premysleným a pevným rytmom, nie všade je celkom spravodlivé rozdelenie povinností medzi všetkých členov rodiny. Rodičia to chcú, aby im dieťa pomáhalo pri rôznych farmárskych činnostiach, ale nešpecifikujú, akú pomoc od neho očakávajú. Jednoducho mu prikážu vykonávať ad hoc úlohy, ktoré je potrebné vykonať okamžite. Niekedy, keď je večera hotová, pošlú vás do obchodu po smotanu alebo soľ. A bez ohľadu na to, že dieťa je zaneprázdnené vyučovaním alebo hrou.