Malý lovec
To bolo, a možno ani nebolo. Na svete bol chlapec. Jeho otec a matka zomreli skoro. Mal tri mladšie sestry a troch mladších bratov. Poľoval, chytal ryby a takto živil seba a svojich súrodencov.
Jedného krásneho dňa nastražil pascu do tŕstia a ledva sa schoval, neďaleko sa objavili tri veselo pískajúce bažanty. Chlapec sa už tešil, keď zrazu počul nejakých ľudí kráčať smerom k tŕstiu, a kričali z plných pľúc.
Rozbehol sa predo mnou. Boli to dvaja mullahovia*.
– Vznešení mullahovia! – prosil chlapec. – Zastavte sa a buďte na chvíľu ticho.
– Prečo by sme tu mali stáť a mlčať?? – spýtal sa jeden z mulláhov.
– Nastražil som pascu, mali by do nej padnúť tri tučné bažanty – vysvetlil chlapec. – Ale ak kričíš, potom odplašíš moju korisť.
– Dohoda, ale dohodnime sa: dávaš každému z nás bažanta, a budeme stáť a mlčať – povedal druhý mullah.
– Ó vznešení mullovia! – chlapec opäť začal prosiť. – Mám doma troch hladných bratov a tri hladné sestry. Nakŕmim ich jedným bažantom??
– Nedáte nám bažanta, potom budeme kričať ešte hlasnejšie ako predtým – oznámili mulláhovia a zamierili k trstine.
– Ahoj, zastaviť! – chlapec sa ponáhľal za nimi. – Nech je to podľa vás!
Mullahovia sa upokojili, a malý poľovník chytil troch bažantov. Dve z nich dal mullahom, a jeden nechal za sebou.
Mullahovia sa zmocnili nečakanej koristi a vydali sa na cestu. Chlapec to už nevydržal a kričal za nimi:
– A za tieto bažanty nič nedostanem?!
Jeden z mulláhov sa otočil a povedal:
– Pamätajte si slovo "mutanniet".
spýtal sa chlapec:
– A čo znamená tvoje slovo „mutanniet“??
– Existuje mužské pohlavie, je ženský, a naše slovo znamená niečo medzi tým.
Mullahovia sa zasmiali a odišli. Aj chlapec odišiel domov, hlava kruto, ako nakŕmiť troch bratov a tri sestry týmto jedným bažantom.
Uplynulo veľa času, a možno nie. Chlapec išiel na ryby. Prehodil sieť cez riečne vody a vytiahol zlatú rybku, mimoriadne krásne. Takúto rybu v živote nevidel ani jeden rybár. Poradili chlapcovi, aby ju odviedol ku kráľovi.
Cár prezrel zlatú rybku a dal za ňu chlapcovi hrsť zlatých mincí. Tiež mu povedal, aby si do paláca vždy priniesol pekné domáce zvieratá, vtáky a ryby.
Sotva chlapec opustil cárske komnaty, a tu stojí vezír pred cárom, žalostne nariekajúci:
– môj cár! Ak platíte zlatom za každú chytenú rybu, vaša pokladnica bude čoskoro prázdna.
– Je to ťažké, tentoraz je to preč – odpovedal cár. – Nabudúce už takí štedrí nebudeme.
– Dané zlato by sa malo tiež získať späť – poradil vezír.
– Nie je na cárovi, aby to vzal, čo už dal – auto na to. – Je to prejav slabosti.
Vezír potom zvolal:
– Nechajte ma konať, môj cár! Vymyslím šikovný spôsob, a skontrolované, aby neutrpela tvoja česť, a dostanete svoje zlato späť.
– Nie, ak môžete získať zlato bez použitia sily, potom ho nasleduj – dovolil cár.
– Opýtam sa tohto chlapca, čo je to za zlatú rybku – vezír prezradil jeho prefíkaný spôsob. – Keď hovorí, ten muž, Vtedy som ním ja: "Potrebujeme rybu samičku". A jeśli on powie, že ryba je samica, potom odmietnem: "Potrebujeme samca ryby.". Vráť cárske zlato".
Cár vezírovej múdrosti bol ohromený a poslal ho na cestu. Vezír dobehol chlapca a pýta sa:
– Vaša ryba je samec alebo samica?
– Ona je "mutanniet" – odpovedal chlapec.
– Čo znamená „mutanniet“.? – pýta sa vezír značne prekvapený.
– To znamená, že je jedna, a druhý.
Vezír nevedel, čo na to povedať, a chlapec vzal cárske zlato. Tak to slovo použil, ktoré mu chamtiví mullovia hodili ako výsmech.
* Mullah – moslimský duchovný.