Lazy a Tsarevna
Pred storočiami, V minulosti v určitej krajine vládol cár. Raz zvolal astrológov a múdrych mužov a položil im otázku:
– povedať, od ktorých závisí úspech rodiny – od muža alebo ženy?
Nikto sa neodvážil odpovedať, potom cár rozkázal:
– Zmizni mi z očí. Dávam ti štyridsať dní. Ak to dovtedy nevieš, nič dobré odo mňa nečakaj.
Tridsaťdeväť dní hľadali astrológovia odpoveď na cárovu otázku, ale bezvýsledne. A štyridsiateho sa potulujú po paláci a plačú, kruto znepokojený, nič nevymysleli. Stretla ich mladšia cárova dcéra.
– Prečo tak plačeš a kňučíš?? – spýtala sa učencov.
S veľkým zármutkom jej rozprávali o svojej chudobe.
– To plače nad takou hlúposťou?? – prekvapila sa carevna. – Odpoveď je veľmi jednoduchá.
Mudrci sa veľmi tešili, keď počuli tieto slová, a prestali plakať.
Na druhý deň si ich cár zavolal, Prišla aj Carevna.
– Tak čo mi povieš? – spýtal sa cár.
Namiesto mudrcov sa ozvala cárevna:
– Blahobyt a šťastie rodiny závisí od ženy.
– a ako to vieš?? – kričal nahnevane cár.
– viem! – dcéra hrdo zdvihla hlavu.
– Nie, Nič nevieš. dokazem ti to! – a cár zatlieskal rukami. Strážca pribehol. Cár prikázal:
– Choď a prines mi toho najlenivejšieho flákača v celej mojej ríši.
Sluhovia sa rozpŕchli po celej ríši, aby hľadali lenivca. A narazili na trosky, kde žil lenivý lenivý, že sa nechcel ani otočiť zo strany na stranu. Ľudia zabudli, ako sa volal, volali ho len Leni.
Cárovi služobníci priviedli Lenia do paláca, a cár povedal svojej dcére:
– Tu je váš manžel. Choď a ži s ním v jeho kurníku. Cez den, keď sa ti minie chlieb a umrieš od hladu, pochopíš, od ktorých závisí úspech rodiny.
Dcéra poslúchla a žila v Leniiných troskách. Čoskoro to zistila, že manžel bol lenivejší, než mu bolo povedané. Nestrácala však čas nadarmo. Všimla si, že Leovi chutia najviac jablká. Desať si požičala od susedov. Jedno jablko dala Lenii do úst, druhý vedľa jeho ruky, zvyšok zoradený. A skryla sa a začala pozorovať. Uplynulo veľa času, a možno nie veľa, keď Lazy lenivo otvoril jedno oko. Všimol si jablko. Zjedol ich. On sleduje, a tu je druhý, hneď vedľa ruky. Lenivo si to vzal a tiež zjedol. Po tretie, musel sa natiahnuť, a po štvrté, bol čas sa plaziť…
Na druhý deň si cárevna opäť vyprosila desať jabĺk od svojich susedov a naaranžovala ich, zväčšujúc sa však vzdialenosť medzi nimi. A posledný, desiaty, držala v ruke. Leo musel vstať, zjesť to jablko. Tretí deň bol rovnaký, ale keď Leń lenivo vstal, zjesť desiate jablko, Carevna začala utekať. Manžel, ktorí ochutnali jablká, rozbehol sa za ňou. A tak cárevna naučila svojho manžela Leniu plaziť sa ako prvého, potom choď, a konečne niečo urobiť okolo.
Raz do ich dediny prišla karavána. Jej cesta viedla cez neobývanú púšť, kde bola len jedna studňa, ale tento bol očarený. Ak bola vodná vrstva spustená – ťahala sa len šnúrka, ak bol človek spustený s mechom vína, fľaša bola celá, ale ten muž umieral.
Tulák sa dozvedel o Leniovi a pomyslel si:
„Ak Leń zomrie, nikto to nebude ľutovať". Prišiel k nemu a spýtal sa:
– Nezamestnali by ste ma ako vodiča tiav?
Carewna, ktorý o začarovanej studni nič nevedel, rozhodla pre svojho manžela:
– On súhlasí.
Karavána vyrazila a dorazila k začarovanej studni.
– Sklameme vás po vodu – povedal tulák Leniovi.
– ak je to potrebné, pustite to, ale pod podmienkou, že ma zviažeš hore nohami. chcem vidieť, čo ma tam čaká.
Tulák súhlasil. Lenio spustili do studne, hlavou dole. Lenivý sa pozerá, a na spodku sedí Rosa. Na jednom kolene drží žabu, a na ostatných – krásna peri* a pozerá na nich oboch. Len Dewu slušne pozdravil, a on mu povie:
– Keby si ma nepozdravil, Roztrhol by som ťa napoly a zjedol by som ťa. Ale teraz mi povedz, čo je lepšie – peri alebo žaba?
– Mhm, aké je použitie peri? – odpovedá Leń. – Žaba lepšie, je užitočný tvor, požiera hmyz.
Táto odpoveď sa Devovi páčila.
– Tak si vezmi vodu, koľko chceš.
Lenivý začal plniť mechy a posúvať ich jeden po druhom. Keď ľudia pili, a zvierat, tuláci vytiahli Leniu zo studne, a Dew mu na rozlúčku dala ešte dva veľké granáty.
Tuláci boli veľmi prekvapení, že sa Leń zázračne zachránil. Ďalšia karavána išla hore k studni, kto tu smeroval, kde žila cárevna. Ľudia z tejto karavány vyzbierali po desať zlatých a dali ich Leni, že natiahne vodu aj pre nich. Vyhovel ich žiadosti. Rosa mu opäť dala dva granáty.
Poslal Leńovi späť zlato a granáty svojej žene, a kráčal ďalej.
Carevna sa tomuto zlatu veľmi potešila, a hosť sa rozhodol ochutnať. Rozbila granát, a v ňom – drahokamy. Všetky granáty boli naplnené trblietavými kameňmi. Tieto cennosti predala Carevne, Za zarobené peniaze si kúpila zvieratá, Zem, tekvicové semiačka, vodné melóny, pšenica a jačmeň. Zasiala pole. Prenajala si šabanov**. Priviedla aj stavbárov, ktorý odstránil starú chatrč a na jej mieste postavil veľký dom.
Uplynulo veľa času, a možno nie, a karavan sa vrátil. Privítala cárevnu u svojho Lenia, ho priviedol do nového domova, kúpala sa, odetí do drahých a krásnych šiat. A potom mu to povedala, čo našla v granátových jablkách a ako s týmto bohatstvom naložila.
Jedného dňa sa cárevna obliekla, maľovala a pozvala otca na návštevu. Svoju dcéru nepoznal. A opitý, hostiť ho, opýtala sa:
– Od koho závisí blaho rodiny?
– Je to jasné, od muža – odpovedal cár, bez rozmýšľania.
Potom dcéra všetko prezradila. pripomenula, ako prísne ju potrestal, oženil sa s Leniom, najväčším v ríši. A potom povedala o svojich nápadoch, trpezlivosť a súčasný úspech.
* Peri – rozprávková bytosť, ktorá chráni ľudí pred zlými duchmi.
** Chaban – pastier oviec alebo volov.