Lenivosť a šťastie
To bolo, a možno ani nebolo. Dávno, Kedysi dávno žil Len. Žiadna iná taká na svete neexistuje. Raz mal sen, že ide, chodí po horách, a na jednom z nich ho čaká jeho vlastné Šťastie. Bez dlhého rozmýšľania, požičal si od susedov kobylu, sedel bez sedla a šiel hľadať Šťastie.
Už prešiel dlhú cestu, a možno nie, keď mu cestu zatarasí lev:
– Ahoj, Muž, odkiaľ prichádzaš a kam ideš?
– Hľadám svoje šťastie po celom svete – odpovedal Len.
– Strašne ma bolí hlava, nezastaví sa ani na deň. Opýtajte sa svojho šťastia, čo môže vyliečiť moju slabosť – spýtal sa lev.
– Dobre, opýtam sa – Leń sľúbil a išiel ďalej.
Dlho blúdil, kým neprišiel do rozkvitnutého sadu. Starý muž tam bol záhradníkom. Leo ho slušne pozdravil. Starý muž odpovedal na jeho pozdrav a navrhol:
– Ak si chcete oddýchnuť, Budem držať opraty tvojho koňa.
– Nie, dedko – odpovedal Len. – Vydal som sa hľadať svoje Šťastie a veľmi sa ponáhľam.
– Ach, ak áno, Mám na vás prosbu. Ako by som sa nestaral o svoj sad, každý rok plody padajú stále do púčikov. Kde je príčina, netuším. Tak sa na to opýtajte svojho Šťastia.
– Dobre, opýtam sa – Leń sľúbil a išiel ďalej.
Prišiel k rieke. On sleduje, a tu je ryba, vystrčí hlavu z vody.
– Muž, odkiaľ si a kam ideš? – pýta sa.
– Išiel som hľadať Šťastie – odpovedal Len.
– Cítim veľkú váhu v bruchu, že nemôžem vstať.
byť priateľom, učiť sa od svojho šťastia, čo je to za trápenie a ako sa ho môžem zbaviť.
– Dobre, opýtam sa.
Rozlúčil sa s Leńom a išiel ďalej. Prišiel do obrovského mesta. Vedlo tam mladé dievča. Už niekoľko rokov však chudne, jej tvár zožltla. Nepomohol žiadny liek ani múdrosť mudrcov. Obyvatelia tejto bašty každého cestovateľa, ktorý prišiel zďaleka, viedol k dievčaťu s nádejou, čo ak cudzinec pozná zázračný liek na túto zvláštnu chorobu. Jeno Leń prekročil brány mesta, zastavia ho a odvedú do paláca. Dievča pozdraví Leniu:
– Kam vedie tvoja cesta?, sláva?
– Idem si za svojím šťastím.
– Urob mi láskavosť. Opýtajte sa šťastia, čo je liekom na moje trápenie.
Leń sa dostal na koniec na malom kopci. „Predpokladajme, že je to to isté miesto, ktoré som videl vo sne" – myslel si. Priviazal koňa, sadol si a čakal na Šťastie. A stojí pred ním ako na zavolanie.
– prišli ste? – pýta sa.
– ako! – Len bol šťastný.
– ak áno, zober to na začiatok, a potom dostanete zvyšok pokladu.
A položí Šťastie pred seba malú hruď. Lenivý hrudník pritiahol k sebe a hovorí:
– O, Moje šťastie! Na ceste k vám som stretol leva trpiaceho bolesťou hlavy. Požiadal o radu, ako sa to dá vyliečiť. A potom už cesta viedla cez sad, spýtal sa záhradník, Prečo ovocné puky odumierajú?. Stretol som ďalšiu rybu. Štípne a rozdrví váhu v jej bruchu a ona to chce vedieť, ako sa toho môžem zbaviť. A je to veľmi blízko mesta, vládne dievča so žltou a vychudnutou tvárou. Žiadny lekár ju nedokáže vyliečiť. Môžete jej pomôcť?
Lenino šťastie počúvalo a hovorilo:
– Dievča sa uzdraví, keď sa vydá. Brucho ryby je vyplnené perlami a koralmi, len ich musíš odtiaľ dostať. Stromy v sade neprinášajú ovocie, pretože pod ich koreňmi je striebro a zlato. A lev musí zožrať lenivého blázna – potom sa uzdraví.
Šťastie to povedalo a odišlo. Lazy otvorí truhlu, so zlatom a striebrom v ňom, a kráľovské oblečenie. Krásne sa obliekol, pripevnil kufor na sedlo a vydal sa na cestu späť. Vošiel do mesta, kde žil mladý vládca.
– Pýtali ste sa na príčinu mojej slabosti?? – obráti sa na Leni.
– ako! uzdravíš sa, keď sa vydáš.
– Vezmi si ma ako odmenu za tvoju pomoc. Dám vám vládu nad mestom.
– Nie, nemôžem – Ľahnite si na to. – Aké je tvoje mesto?.
A išiel ďalej. Stretol rybu.
– Povedalo ti to šťastie, ako sa môžem zbaviť bremena? -opýtala sa.
– Si plný perál a koralov. Niekto ich z vás musí dostať.
– Tak zosadni z koňa. Vezmite si toto bohatstvo, a prinesieš mi úľavu.
– nemám čas. Pred nami je ešte väčšie bohatstvo.
A išiel ďalej. Stretol sa so záhradníkom.
– zistil si, prečo v mojom sade nie je ovocie? – pýta sa starec.
– ako! Pod koreňmi stromov je zlato a striebro. vykopať ich, a záhrada prinesie ovocie.
– som starý, nemôžem. pomôž mi, a podelím sa s vami.
– Nie, ešte väčšie bohatstvo pred nami. Nebudem malicherný.
Povedal to a odišiel. Konečne prišiel na toto miesto, kde ho čakal chorý lev.
– ty si sa spýtal, Muž, aká je moja spása?
– Opýtal som sa. uzdravíš sa, len čo zješ lenivého blázna.
– Požiadal ťa o láskavosť ešte niekto okrem mňa??
– A áno. Neďaleko odtiaľto som stretol záhradníka. V jeho sade, pod koreňmi stromov je zlato a striebro. Ak sú vykopané, potom stromy prinesú ovocie. Ďalej som narazil na rybársky revír plný koralov a perál. Musím si vziať tie cennosti, a dozna ulgi. Potom som sa zatúlal do mesta, vládol mladý vládca. Trápilo ju neznáme trápenie, Manželstvo ju dokáže vyliečiť.
-A ty si si ju nevzal? – spýtal sa lev.
– Nie, Ja som sa neoženil.
-A vy ste sa nedostali z brucha rýb koralov a perál?
– A po čo mi to? Čaká ma nebývalé bohatstvo.
– Oj, hlúpy, ty, hlúpy! A lenivý! vidím, že si tá úžasná driakwia* pre moju chorobu.
Zjedol leva Leniu a okamžite sa prebral.
Lenivci skončia vždy zle, aj v rozprávkach.
* Dryakiew – upokojujúca masť.