Chudobný a chamtivý obchodník
Dávno, Žil raz jeden obchodník. Raz si k sebe zavolal chudáka a povedal:
– Chcem ísť do Khiva* po nejaké veci na predaj. Ak mi chceš pomôcť, potom ťa vezmem so sebou. Nebudeš sa obzerať späť, ako zbohatneš.
– Súhlasím – odpovedal chudák. – Ale aký plat dostanem za svoju službu?
– Byť v pokoji, neublížim ti. Teraz choď, dostať sa na cestu.
Alebo chudákovi dlho trvá, kým sa sám zostaví? Odišli
na druhý deň na výlete. Kráčali, oni išli, kým sa neunavili. Sadli si k ceste, trochu jesť. Chudák si vezme jedlo, a obchodník neotvorí svoju krabičku.
– pomôž si sám – hovorí chudák.
A ďalší deň bol rovnaký, a aj ten tretí. Kým sa chudákovi minuli zásoby. Videl obchodníka, že vo vačku chudáka prázdnoty, Potom otvoril svoju malú hruď a začal jesť.
Jedol a hovoril:
– Poďme!
– Blúzka**, Došlo mi jedlo – hovorí chudák – a cesta pred nami je dlhá. A v pohode. Bude to lepšie, keď sa vrátim domov.
– Ako myslíš – odpovedal obchodník. – Nemôžem ťa nakŕmiť, lebo neviem, či mi to stačí.
Hladný chudák sa vrátil domov, a obchodník išiel svojou cestou.
Večer sa počasie zhoršilo, napadol hustý sneh. Chudák sa vyhrieva chôdzou, a žalúdok je prázdny. Zrazu vyzerá, a tu je pred ním niečo čierne. Prichádza bližšie – veža. A vo vnútri vedú hore schody. Rozhodol sa stráviť noc v tejto veži. Každopádne – strechu nad hlavou. A tu chcete jesť. Spánok neprichádza. Zrazu počuje, neďaleko vŕzga sneh. Chudák prišiel, nedýchajúc. A tu prichádza líška. Sadla si do rohu. Sneh opäť vŕzgal a objavil sa šakal, sadol si vedľa líšky. Potom prišiel vlk, a po ňom – lew. Zvieratá boli roztrúsené dole, a chudobní nad nimi, pod strechou.
Lev zívol a prehovoril:
– Keď nás osud spojil, a že by bolo veselšie vydržať toto zlé počasie, porozprávajme sa o tom, čo sme videli a počuli.
Zvieratá súhlasili. Ako prvá prehovorila líška.
– Hneď ako začne snežiť, vždy sa ukrývame v tejto veži. Zajtra vyjde slnko, obloha sa vyjasní a každý pôjde svojou cestou. A zostanem tu znova. Pri stene tejto veže žije potkan. Keď prestane padať sneh, vyčistí vchod do norky a rozloží okolo nej zlaté mince. Veľmi rád sa pozerám, ako sa zlato leskne. Keby som bol človek, Určite by som ich bral.
Na rade je vlk.
– Neďaleko odtiaľto – on začal – pastier s pomocníkom už rok po sebe pasú stádo oviec. Počet oviec neklesá, ale nezvyšuje sa. Neznižuje sa, lebo pastiersky čierny pes ma nepustí k sebe. Ale ovce neprichádzajú, lebo prekliaty čierny pes ich zje viac ako desať vlkov.
– Priatelia – začal šakal svoj príbeh – čo ako čo, ale na svete je veľa chorôb, ale na vsetko existuje liek. Majiteľ oviec, hovoril vlk, má len jedného syna. Boleli ho kĺby. Keby som bol človek, Zabil by som čierneho psa. Chlapca stačí zabaliť do ešte fajčiarskeho, koža, ktorá bola práve zlúpnutá z tohto psa, a chorý sa hneď uzdraví. Ale nikto o tom nevie. Tomuto farmárovi každú noc kradnem sliepku, a ja si to vo svojej biede ani nevšimnem.
Nakoniec lev prehovoril.
– Za dedinou, kde býva chorý chlapec, medzi starými ruinami je vyvýšenina. Pod ním je pochovaných päť obrovských džbánov, naplnené až po okraj zlatom. Viem o tom už dlho, ale prečo potrebujem zlato?, keďže nie som človek.
Chudák počúval reč zvierat a žasol.
Na druhý deň sa vyjasnilo, zvieratá utiekli, a chudák rozhodol:
– Nechaj tam, skontrolujem, čo bola pravda v tých neskorých nočných príbehoch, a čo si predstavujem.
Prešiel ku potkanej diere, a tu sa hrsť zlatých trblieta a trblieta na slnku. Chudobný muž nazbieral zlato a vydal sa hľadať stádo oviec.
Chodil dlho, a možno krátko, keď videl ovečky, pastier s pastierom, a čierny pes sa naňho vrhol. Odohnal pastierskeho psa a pozval tuláka, aby zostal.
– Koho je toto stádo?? – spýtal sa chudák.
– náš príbeh.
– Psa predáš?
– Ak sa dohodneme. Ovčiar od vedľa má veľa šteniatok.
– Koľko za neho chceš?
– Desať zlatých mincí – povedal pastier.
Chudák počítal svoje mince, mal pätnásť. Všetky ich dal pastierovi, dal čiernemu psovi okolo krku šnúrku a rozpráva:
– Teraz bude vaše stádo rásť.
A povedal všetko, čo počul od vlka. Pastier sa tešil, a chudák so psom odišiel do Baie, majiteľ stáda.
Pozval tuláka k sebe domov, kŕmené, vypil čaj. Chudák jedol a rozpráva:
– Blúzka, Priniesol som ti čierneho psa. Jeho koža vylieči tvojho jediného syna.
– Tulákov, uzdrav moje dieťa, a dám ti všetko, čokoľvek chceš.
Vyliečil úbohého chlapca, drží slovo:
– hovoriť, čím ťa odmeniť, Nič neodmietnem.
– ak áno, dajte ohradiť staré ruiny a vráťte mi to miesto.
Baj želanie nebohého splnil. A priviedol svoju rodinu, vykopal džbány a dobre sa im žilo. Dal chudobnému zlato, podporoval tých, ktorí to potrebovali.
A obchodník, ktorý sa k nemu kedysi tak zle správal, dorazili do Chiwa, kúpil ťavu, naložil mu mrkvu a cibuľu a vydal sa na cestu späť. Ale ťavu ukradli. Majitelia zvieraťa kupca dobehli, surovo ho bili, a tovar rozhádzali po stepi. A podvodník sa potácal domov, ledva vlečie nohy.
* Klietka – mesto v uzbeckej SSR ležiace na rieke Amudarja.
** Čaro – bohatý chovateľ dobytka v Strednej Ázii.