Kontakty s prírodou.
Čo najčastejšie kontakt s prírodou je nevyhnutný pre každého človeka, ale pre dieťa sú obzvlášť dôležité. Stimulujú jeho fyzický a duševný vývoj. Pre dieťa vychované vo veľkom meste poskytujú úplne nové informácie, skúsenosti, dojmy. Kým na vidieku, nie v módnych detských kúpeľoch, dieťa má možnosť pozorovať domáce zvieratá a vtáky, jemu známy len z obrázkov v knihách. Dokáže pozorovať farebné motýle, lienky, včely bzučia okolo úľa. Pozri, ako rastie mrkva, reďkovka, šalát, jahody alebo maliny, ktorý doteraz videl len na tanieri. Obohatený je aj sluchový zážitok dieťaťa. Učí sa rozpoznávať hlasy zvierat a vtákov. Jedným slovom, jeho vedomosti o okolitom svete sa neskutočne rozširujú.
Pre bábätko, čo už asi ide, prechádzka po gazdovskom dvore je skutočným pôžitkom. Pozorovanie domácich vtákov, psu, súd, robí malým prasiatkam veľa zábavy. Novým zážitkom je aj prechádzka v lese. Veď po mäkkom machu či suchej lesnej podstielke šuchotajúcej pod nohami sa chodí úplne inak ako po hladkej, štrková parková ulička. Prechádzka po lesnom chodníku, Treba si dávať pozor, aby neprekážal koreňom trčiacim zo zeme, nezakopni, nespadnúť. Nerovnosti terénu musíte vždy prekonať. A veľmi sa snažím, v týchto nových, ťažké podmienky, kde každý krok skrýva prekážku, Na udržanie rovnováhy.
A aké nádherné pole poskytuje pozorovanie takejto prechádzky! Vždy sa nájde niečo, čo stojí za zmienku: palica, kúsok kôry, kužeľ, nenápadná červená huba, fešák, farebná muchotrávka, kvetina, pár lesných jahôd, motýľ, čmeliak, Lienka. Občas vám spod nôh vybehne agilná jašterica. Niekedy veverička prebehne zo stromu na strom.
Už prvé prechádzky v lese sú na to príležitosťou, aby si dieťa zvyklo rešpektovať prírodu. Tak ich to naučíme, že by ste nemali bezmyšlienkovite prevalcovať huby nohou, odtrhnúť aj ten najkrajší kvet, pretože po pár chvíľach zvädne a bude škaredá. Na mravenisko, s ktorým sa stretávame, sa pozrieme už z diaľky, ale palicou do toho nepicháme.
Peň, ktorý zostal po vyrúbanom strome, je skvelým miestom na hranie. Môžete si naň chvíľu sadnúť a relaxovať, posaďte bábiku alebo medvedíka. Vylezte nohami a skočte dole s pomocou dospelého. Strom ležiaci na zemi vytvára oveľa bohatšie možnosti zábavy. Len si sadnite obkročmo, cestovať ďaleko vo svojej fantázii: jazda na koni, cestovať vlakom alebo autom, vzlietnuť vysoko v lietadle. dva-, trojročné dieťa môže skúsiť, pod dohľadom dospelej osoby, prejdite po strome a použite ho na zoskočenie na zem.
Nespočetne veľakrát môže dieťa vyliezť na kopec, s ktorým sa stretne na ceste, tak rýchlo od neho utekaj, koľko má sily. Vo vystretých rukách budeme držať malé dieťa, ktoré stojí na úpätí kopca. Predškolák dokáže spomaliť sám. Takáto zábava dáva dieťaťu veľkú spokojnosť, dáva pocit sily, spokojnosť s vlastným výkonom. A ak navyše dieťa počuje od matky, otec alebo stará mama povzbudenie a uznanie, sa pokúsi dosiahnuť ešte lepšie výsledky, aby boli šťastní, zaslúžiť si pochvalu, a získať dôveru: niečo dobre viem.
Hrať sa v piesku na brehu jazera alebo riečky nie je to isté, ako na mestskom pieskovisku. Môžete nielen robiť kopce, kopať drážky, ale aj nalepiť pierka (s nádejou, vyrastie vtáčik), vetvičky, palice, rastliny a iné trofeje, takých je v meste málo. Koľko nových, kontakt s vodou poskytuje dieťaťu zaujímavé a užitočné skúsenosti. "Veľká" voda jazera alebo rieky.