Tuk
Kedysi dávno žil muž menom Kelew. Raz mu jeho žena dala peniaze a hovorí:
– Pôjdete na veľtrh, kupujete olej.
Vzal sušeného Kelewa, prázdna tekvica*, sadol na osla a išiel na jarmok. Kúpil olej, sa vracia domov, ale bol unavený, sa rozhodol odpočívať. Zliezol z osla, položil tekvicu s olejom na zem a začal meditovať, k čomu somára priviazať. Všade naokolo bolo prázdno, nie ker, ani trávu, aj ten najmenší. Do oka mu padla tekvica, Mal veľkú radosť a priviazal osla ku krku tekvice.
"Aký som vynaliezavý a šikovný" – pomyslel si, keď si ľahol na zem.
A osol, ako somár, zostal trochu pokojný, potom zdvihol chvost, reval a ako by nešiel dopredu. A za ním sa ťahá tekvica. Kelew začal prenasledovať. Ale osol beží stále ďalej a ďalej. A tekvica skáče po kopcoch, až zrazu silnejšie poskočil a rozbil sa na maličké kúsky. Somárik bol úplne mimo dohľadu. Čo tam bolo robiť? Kelew sa dal do hľadania. Stretol muža a pýta sa:
– Nevidel si môjho somára?
Keď sa s ním hovorilo, rozumel, že má pred sebou čudáka, a rozhodol sa urobiť si z neho srandu.
– videl som – povedala.
– Kde?
– Teraz je v paláci, bol vybraný pre každého**.
Kelew bez dlhého rozmýšľania odišiel do kadiho paláca. Chytil ho, vytiahol ho na ulicu a kričal:
– Poď! Poďme!
Ľudia vidia boj, obkľúčili Kelewa a Kadiho a zvedavo sa pýtajú :
– Tuk, kam ho berieš??
– Domov! Je to môj somár. Priviazal som ho k tekvici z oleja, a utiekol. Tekvica sa rozbila, rozliaty olej. Nemôžem ho stratiť ani ja. – Povedal Kelewovi svoj príbeh a znova zavolal na omráčeného kadiho: – ale nie, ponáhľaj sa!
Kadi nevedel, čo robiť. Ľudia sa smiali, a Kelew ho viezol. "Radšej ho vykúp" – pomyslel si a zaplatil somára, olej a tekvica.
Vzal Kelewove peniaze a odišiel domov. Ale jeden z Kadiho dôverníkov premrhal peniaze:
– Tento šialenec by dostal toľko peňazí? Nie, musíte ich odtiaľ nejako dostať.
Predbehol Kelewa, sedel na ceste a jedol melón, a druhú položil vedľa seba. Kelew bol smädný, zjedol kúsok melónu.
– Chutné – povedala.
– A ten druhý je ešte chutnejší – hovorí podvodník. – V ňom, navyše, žriebätko ešte dospieva.
– Koľko stojí tento melón? – pýta sa Kelew.
– Rovnaký, čo so somárom.
„Aký ziskový obchod – pomyslel si Kelew. – Budem jesť chutné a sladké, a donesiem domov koňa namiesto osla“.
Kúpil vodný melón, a podvodník mu radí v ceste:
– Nerozrezávajte to, kým prídeš domov, pretože tvoje žriebä utečie.
Opatrne nesie melón Kelew, ako džbán plný vody, až sa potkol. Melón mu vypadol z rúk, dopadol na zem a zlomil sa. Práve tam spal králik. Zobudilo ho praskanie vodného melónu a zajac v nohách.
"Koniec koncov, moje žriebä uteká" – pomyslel si Kelew.
vzdychol, vzdychol si a vybral sa domov. Jeho žena ho videla a pýtala sa:
– Kde je olej?
Kelew na to:
– Hlúpa žena, Moje žriebä utieklo, a mas olej v hlave.
A vyrozprával celý príbeh. Manželka počúvala, prikývla a povedala:
– Ten osud ma dal dokopy aj s takým bláznom.
* Sušené, ako nádoba sa používa prázdna tekvica, kde sa olej skladuje.
** Kadi – moslimský sudca.